Páčil sa mi štýl ktorým písala svoj príbeh Myst, tak to skúsim tak nejak podobne aj ja
Takže kapitola prvá
Taká malá stará lacná honda alias švajčiarka Jessie
Tak môj príbeh začal po škole, na brigáde vo Švajčiarsku na farme, kde som bol v lete makať. Kolegyňa v práci vtedy menila auto a staré išla dávať preč. Medzi rečou, pri práci na poli som jej viac menej so srandou ponúkol 1000 frankov za staré auto. Argumentom bolo, že by som na tom prerobil, že ho ide dávať preč za 650
Bola to stará malá biela honda, že nejaké crx, som ani nechyroval. Slovo dalo ale slovo a tak som behom týždňa viezol domov na exportných značkách svoje prvé auto, hondu crx
Po prvotnom osondovaní situácie začalo byť nad slnko jasné, že auto neprihlásim, bolo však už neskoro to riešiť
A tak bolo auto rok v garáži, pripravovala sa vtedy nejaká novela zákonu o dovoze áut, tak som čakal.
Nebudem popisovať detailne ako sa mi to podarilo, bez akejkoľvek známosti či protekcie na úradoch, ale zákon sa cca. po roku zmenil a podarilo sa mi využiť nával, ktorý na úradoch začal s dovozom áut z Nemecka a tak som po roku dokázal nemožné a Jessina, jak som moju káru pomenoval, dostala slovenské značky.
- jessie before.JPG (43.92 KiB) Zobrazeno 4445 x
Kapitola druhá
Tuning áno/nie alebo zbohom Jessie
Pomerne rýchlo som zistil, aký je v tom malom autíčku potenciál a rozhodoval som sa ísť cestou tuningu a vrážať do auta peniaze, ktoré sa mi v živote nevrátia alebo ho nechať tak jak je. Obišiel som vtedy ako šťastný majiteľ hondy crx pár zrazov a začalo byť jasné, pôjdeme cestou tuningu
Blížila sa zima a ja som sa rozhodol auto odstaviť a zamakať na ňom. Nakúpil som nárazníky, prahy, výfuk a na jar vyšla Jessie v novom šate, ako raketka mojich snov. Moje zamilované pohľady si však dlho neužívala, na konci leta mi "sláva" prerástla cez hlavu, v zákrute som dostal šmyk, a po krátkom drifte v snahe dostať späť pod kontrolu neovladateľné vozidlo som to v cca. 70ke vpálil do stĺpu. Asi nebudem moc preháňať keď budem tvrdiť, že mi pás zachránil život... Zvlášť keď asi pol roka na to sa v tej istej zákrute, na tom istom stĺpe, zabil mladý chalan. Zakaždým keď idem okolo a vidím tam horieť sviečky, viem že nechýbalo veľa a mohli tam horieť mne
Horia tam však aj mojej švajčiarke Jessie, z ktorej som v jedinom zlomku sekundy spravil ťahaciu harmoniku, a v priebehu tohto okamihu vyšla nanivoč aj všetká moja práca, čas a peniaze, ktoré som jej venoval. Človek sa údajne stáva dobrým vodičom po prvej nehode, myslím že aspoň v mojom prípade to tak určite je 
- jessie after.JPG (34.27 KiB) Zobrazeno 4445 x
- jessie crash.jpg (34.94 KiB) Zobrazeno 4445 x
- jessie k.o..JPG (48.58 KiB) Zobrazeno 4445 x
Kapitola tretia
Čo ďalej alebo cesta k VTECu
V tomto období som bol kultom troch písmen- CRX však už natoľko posadnutý, že na druhý deň som ležal na posteli s ľadovými obkladmi a mama bežala do stánku pre inzertný časopis, hľadal som totiž novú slečnu úžasnú
Vtedy som našiel na nete aj inzerát na VTECovú CRXu, na tie fotky som pozeral jak na zjavenie, sen, skutočnosť ktorá sa nenaplní. Hľadal som skôr niečo z dovozu, čo by som postavil na staré značky. Aj cez to všetko som pokušeniu neodolal a dotyčnému zavolal, len sa popýtať, porozprávať. Chalanisko bol v pohode a kecali sme asi 12 minút o CRXkách. A keď som pak nasledujúci týždeň mal cestu tým smerom, nedalo mi to a dohodol som si s ním aspoň stretnutie. Moja sánka padala ako sa auto približovalo a po prevezení sa okolo dvoch blokov som si zobral čas na rozmyslenie. Nešlo však ani tak o to, či áno alebo nie, ale kde zohnať rýchlo peniaze. Do týždňa (a do dvoch mesiacov od búračky) bolo CRXo znova v garáži
V tom čase už bola Jessie do šróbika rozobratá a za papiere z nej som dostal viac peňazí ako som zaplatil za ňu v celku vo Švajčiarsku
- slečna before.JPG (57.91 KiB) Zobrazeno 4443 x
Kapitola štvrtá
Enjoy VTEC alebo už žiadne experimenty
VTEC som si začal hneď naplno užívať, v nedeľu poobede si sadnúť do auta a ísť sa previezť, 50 km odnikiaľ nikam, na dlhých rovinkách si podradiť a vystreliť ako raketa a dojsť domov s rozšírenými zreničkami a zježenými chlpmi na rukách. Na to že som začal blbnúť viac, tak určite rozumnejšie a bez zbytočného riskovania. VTEC ma naplno pohltil, na chvíľku sledujete len otáčkomer a keď sa pohľad vráti späť na tachometer, človek sa až vystraší, je to skoro neriadená strela, to auto nemá skoro podlahu, na prvých štyroch stupňoch ide stále ako zbesilé
Plány s týmto autíčkom už boli však úplne iné. Exteriér nechať na pokoji a rozhodol som sa sústrediť na interiér. Potrhané VTECové sedačky šli čaluníkovi, koža alá biela smotana šitá červenou niťou bola moja požiadavka. Športový volant, riadiačka, v kufri slušná muzika. Autíčko som si cca. rok užíval, vypiplal k svojej predstave, objížďal zrazy, šprintoval, ohuroval skrytým potenciálom tejto káry slečny, no idylka
Čo však čert nechcel, súdené mi bolo znovu búrať Tentokrát však nie vlastným zavinením. Zostrelil ma na križovatke borec idúci na červenú. Bol večer, pršalo, budúci týždeň to bude rok.. 
- slečna after.JPG (48.26 KiB) Zobrazeno 4443 x
- slečna crash.JPG (102.33 KiB) Zobrazeno 4443 x
Kapitola piata
Nekonečné čakanie alebo Shuttle
V tom čase som mal, a ešte stále mám, priateľku na Morave. Ostať teda bez auta nepripadalo do úvahy. Financie odišli medzitým inde, rozhadzovať som sa teda moc nemohol. Pár týždňov pred druhou nehodou som však bol pozerať taký alternatívny wintercar, Civic Shuttle 4x4. Teraz už nebolo čo riešiť a do dvoch týždňov som ho kúpil. Stálo 5ku a bolo v hroznom stave, s hroznými kilometrami. Čo som doňho vrazil, jeho hodnotu zhruba strojnásobilo, ale najazdil som odvtedy s ním ďalších 25tis.km a teraz už si neviem vynachváliť.
Medzitým som však čakal na peniaze z poistky vinníka nehody, aby som mohol začať dávať slečnu dokopy. Prečo slečnu? heh, keď som ju kupoval, mala pätnásť...
Strelená bola medzi nápravy, tesne nad prah na spolujazdcovej strane, teda nič neopraviteľné. Keďže sa však jednalo a medzinárodnú poistnú udalosť, peniaze prišli cca. až po štyroch mesiacoch. Pak nasledovala rýchla cesta ku klampiarovi čo ju mal robiť. Žiaľ som našiel toho najnesprávnejšieho, stále tvrdil jak na nej robí a jak mu stále niečo chýba, a tak po štyroch mesiacoch, ešte viac rozhodená ako na začiatku, putovala inej partičke klampiarov, ktorý ju mali za 2 týždne hotovú. Okrem iného sa navárali aj širšie lemy a celé auto sa čiastočne zahladzovalo, celková koncepcia dizajnu však ostáva v podstate neporušená. Decentný styling Teraz je už v novom laku a cca. 3 týždne už je doma. Som tak na pol ceste so skladaním a viem že tento rok už s ňou vyjsť nestihnem. Čaká ma teda ďalší polrok, kým si znovu budem môcť užiť VTEC v tej mojej raketke a už teraz sa toho neviem dočkať... 
- slečna aktuál.JPG (98.09 KiB) Zobrazeno 4443 x
Tak toto je cesta, ktorú som si prešiel ja k CRX ako ku životnému štýlu.
A čo asi dodať na záver, ďakujem za Váš čas, ktorý ste strávili čítaním tohto príspevku
